YRW Timor-Leste Atu ba Ne'ebe
YELLOW ROAD WORKSHOP
09 -10 MAIU - 2013
1
YELLOW ROAD WORKSHOP
09 -10 MAIU - 2013
AGENDA
1. ITA ATU BA NE’EBE?
2. AGORA ITA IHA NE’EBE?
3. SAIDA TAN MAKA ITA PRESIZA
HALO?
2
3
PED: Nasaun ho Rendimentu Médiu-Altu iha 2013
Halakon Ki’ak no iha nivel moris e’ebe hanesan ba
sidadaun tomak.
Programa 2012-217
Iha Oportunidades ba ema hotuhotu ho forma justa no inkluziva, no
kresi e tu eko o iku e’ebe
dinâmika no inovadora.
Planu Asaun
Anual
PLANU ESTRATEJIKU DEZENVOLVIMENTU NASIONAL 2011-2030
Visaun: Timor-Leste Sai Nasaun ho Rendimentu Médiu-Altu iha 0 0
PLANU BA 2011-2015
FAZE I
•Dezenvolve Rekursus
Umanus;
•Dezenvolve
Infraestrutura;
•Hametin Institusoens
•MDGs no New Deal
PLANU BA 2016-2020
PLANU BA 2021-2030
FAZE II
FAZE III
•Kontinua Dezenvolve
Infraestrutura;
•Hametin Rekursus
Umanus;
•Haburas
Kompetividade
Ekonomika
•Halakon Ki’ak;
•Haforsa Sétor Privadu;
•Moderniza no
Diversifika Ekonomia
5
I. Enkuadramentu Institusional:
Institusoens estadu e’ebe forte no kredivel
II. Kapital Sosial:
Rekursus umanus e’ebe kualifikadu no adequadu.
III. Infraestrutura
Infraestrutura e’ebe adequadu no apropriadu.
III. Estabilidade Makro-Ekonomiku
- Kresimentu ekonomiku e’ebe boot, inklusivu no sustentavel;
- Inflasaun moderada;
- Empregu no produtividade e’ebe boot;
- Politika fiskal e’ebe sustentavel.
6
PLANU ESTRATEJIKU DEZENVOLVIMENTU NASIONAL 2011-2030
Visaun: Timor-Leste Sai Nasaun ho Rendimentu Médiu-Altu iha 0 0
TRANSFORMA ESTRUTURA EKONOMIA
Moderniza no Diversifika Ekonomia
TOURISMU
AGRIKULTURA
PETROLIFERU
7
KEY SUPPORTING SECTOR: Dezenvolvimentu Infraestrutura no Rekursus Humanus
Potential Inflation Trend
8%
7%
7.5%
7.0%
6.4%
6%
5.9%
5.4%
5%
4.9%
4.3%
4%
3.8%
3.3%
3%
2%
1%
0%
2013
2015
2017
2019
Acceptable inflation range
based on SPD
2021
2023
2025
2027
2029
Potential downward
inflation range
8
1,800
1,753.6
1,600
1,446.5
1,375.7
1,400
1,355.9
$ millions
1,200
1,000
758.2
800
600
400
200
0
2010
2015
2020
2025
2030
9
Financing Government Expenditures, US$ millions
1800
1600
1400
1200
1000
800
600
400
200
0
2010-15
2015-20
Petroleum Fund Withdrawals
2020-25
2025-30
Other Revenue and Financing
10
Nota: Uza dadus Konta Nasional 2004-2010 husi DNE.
11
OBJETIVU: Iha Oportunidades ba ema hotu-hotu ho forma justa no
i kluzi a, o kresi e tu eko o iku e’ebe di â ika o i o adora.
• 93% labarik asesu ona ba kualidade ensinu baziku;
KAPITAL
SOSIAL
EKONOMIA
• Iha ona postu saude ba Suco ho populasaun 1,500 and 2,000;
• Kuaze 55,000 uma harí ona ba ema ki’ak
• Produtividade sétor agrikultura aumenta signifikante, sétor turismu buras no ekspanda ona, no
sétor privadu involve ona iha industria hotu hotu, liu-liu husi empreza ki’ik no médiu.
• Estradas rurais tomak rehabilita ona;
• 75% populasaun rural asesu ona ba be mos;
INFRAESTRUT • Povu tomak hetan ona naroman durante 24 oras no asesu ona ba linha telekomunikasaun;
URA
• Portu ne’ebé iha rehabilita ona.
12
No
Indikadores
Metas
ba 2015
1
Populasaun moris iha linha ki’ak nia okos
14%
2
Labarik ho tinan 5 mai kraik ho todan la to’o
31%
3
Rejistu iha Eskola Primaria
100%
4
Labarik e’ebe maka to’o grau 5
100%
5
Mortalidade labarik tinan 5 ba kraik
(Kada 1,000)
09 -10 MAIU - 2013
1
YELLOW ROAD WORKSHOP
09 -10 MAIU - 2013
AGENDA
1. ITA ATU BA NE’EBE?
2. AGORA ITA IHA NE’EBE?
3. SAIDA TAN MAKA ITA PRESIZA
HALO?
2
3
PED: Nasaun ho Rendimentu Médiu-Altu iha 2013
Halakon Ki’ak no iha nivel moris e’ebe hanesan ba
sidadaun tomak.
Programa 2012-217
Iha Oportunidades ba ema hotuhotu ho forma justa no inkluziva, no
kresi e tu eko o iku e’ebe
dinâmika no inovadora.
Planu Asaun
Anual
PLANU ESTRATEJIKU DEZENVOLVIMENTU NASIONAL 2011-2030
Visaun: Timor-Leste Sai Nasaun ho Rendimentu Médiu-Altu iha 0 0
PLANU BA 2011-2015
FAZE I
•Dezenvolve Rekursus
Umanus;
•Dezenvolve
Infraestrutura;
•Hametin Institusoens
•MDGs no New Deal
PLANU BA 2016-2020
PLANU BA 2021-2030
FAZE II
FAZE III
•Kontinua Dezenvolve
Infraestrutura;
•Hametin Rekursus
Umanus;
•Haburas
Kompetividade
Ekonomika
•Halakon Ki’ak;
•Haforsa Sétor Privadu;
•Moderniza no
Diversifika Ekonomia
5
I. Enkuadramentu Institusional:
Institusoens estadu e’ebe forte no kredivel
II. Kapital Sosial:
Rekursus umanus e’ebe kualifikadu no adequadu.
III. Infraestrutura
Infraestrutura e’ebe adequadu no apropriadu.
III. Estabilidade Makro-Ekonomiku
- Kresimentu ekonomiku e’ebe boot, inklusivu no sustentavel;
- Inflasaun moderada;
- Empregu no produtividade e’ebe boot;
- Politika fiskal e’ebe sustentavel.
6
PLANU ESTRATEJIKU DEZENVOLVIMENTU NASIONAL 2011-2030
Visaun: Timor-Leste Sai Nasaun ho Rendimentu Médiu-Altu iha 0 0
TRANSFORMA ESTRUTURA EKONOMIA
Moderniza no Diversifika Ekonomia
TOURISMU
AGRIKULTURA
PETROLIFERU
7
KEY SUPPORTING SECTOR: Dezenvolvimentu Infraestrutura no Rekursus Humanus
Potential Inflation Trend
8%
7%
7.5%
7.0%
6.4%
6%
5.9%
5.4%
5%
4.9%
4.3%
4%
3.8%
3.3%
3%
2%
1%
0%
2013
2015
2017
2019
Acceptable inflation range
based on SPD
2021
2023
2025
2027
2029
Potential downward
inflation range
8
1,800
1,753.6
1,600
1,446.5
1,375.7
1,400
1,355.9
$ millions
1,200
1,000
758.2
800
600
400
200
0
2010
2015
2020
2025
2030
9
Financing Government Expenditures, US$ millions
1800
1600
1400
1200
1000
800
600
400
200
0
2010-15
2015-20
Petroleum Fund Withdrawals
2020-25
2025-30
Other Revenue and Financing
10
Nota: Uza dadus Konta Nasional 2004-2010 husi DNE.
11
OBJETIVU: Iha Oportunidades ba ema hotu-hotu ho forma justa no
i kluzi a, o kresi e tu eko o iku e’ebe di â ika o i o adora.
• 93% labarik asesu ona ba kualidade ensinu baziku;
KAPITAL
SOSIAL
EKONOMIA
• Iha ona postu saude ba Suco ho populasaun 1,500 and 2,000;
• Kuaze 55,000 uma harí ona ba ema ki’ak
• Produtividade sétor agrikultura aumenta signifikante, sétor turismu buras no ekspanda ona, no
sétor privadu involve ona iha industria hotu hotu, liu-liu husi empreza ki’ik no médiu.
• Estradas rurais tomak rehabilita ona;
• 75% populasaun rural asesu ona ba be mos;
INFRAESTRUT • Povu tomak hetan ona naroman durante 24 oras no asesu ona ba linha telekomunikasaun;
URA
• Portu ne’ebé iha rehabilita ona.
12
No
Indikadores
Metas
ba 2015
1
Populasaun moris iha linha ki’ak nia okos
14%
2
Labarik ho tinan 5 mai kraik ho todan la to’o
31%
3
Rejistu iha Eskola Primaria
100%
4
Labarik e’ebe maka to’o grau 5
100%
5
Mortalidade labarik tinan 5 ba kraik
(Kada 1,000)