YRW Timor-Leste Atu ba Ne'ebe

YELLOW ROAD WORKSHOP
09 -10 MAIU - 2013

1

YELLOW ROAD WORKSHOP
09 -10 MAIU - 2013

AGENDA
1. ITA ATU BA NE’EBE?

2. AGORA ITA IHA NE’EBE?
3. SAIDA TAN MAKA ITA PRESIZA
HALO?

2

3

PED: Nasaun ho Rendimentu Médiu-Altu iha 2013
Halakon Ki’ak no iha nivel moris e’ebe hanesan ba

sidadaun tomak.

Programa 2012-217
Iha Oportunidades ba ema hotuhotu ho forma justa no inkluziva, no
kresi e tu eko o iku e’ebe
dinâmika no inovadora.

Planu Asaun
Anual

PLANU ESTRATEJIKU DEZENVOLVIMENTU NASIONAL 2011-2030
Visaun: Timor-Leste Sai Nasaun ho Rendimentu Médiu-Altu iha 0 0

PLANU BA 2011-2015

FAZE I
•Dezenvolve Rekursus
Umanus;
•Dezenvolve
Infraestrutura;

•Hametin Institusoens
•MDGs no New Deal

PLANU BA 2016-2020

PLANU BA 2021-2030

FAZE II
FAZE III
•Kontinua Dezenvolve
Infraestrutura;
•Hametin Rekursus
Umanus;
•Haburas
Kompetividade
Ekonomika

•Halakon Ki’ak;
•Haforsa Sétor Privadu;
•Moderniza no

Diversifika Ekonomia
5

I. Enkuadramentu Institusional:
Institusoens estadu e’ebe forte no kredivel
II. Kapital Sosial:
Rekursus umanus e’ebe kualifikadu no adequadu.
III. Infraestrutura
Infraestrutura e’ebe adequadu no apropriadu.

III. Estabilidade Makro-Ekonomiku
- Kresimentu ekonomiku e’ebe boot, inklusivu no sustentavel;
- Inflasaun moderada;
- Empregu no produtividade e’ebe boot;
- Politika fiskal e’ebe sustentavel.

6

PLANU ESTRATEJIKU DEZENVOLVIMENTU NASIONAL 2011-2030
Visaun: Timor-Leste Sai Nasaun ho Rendimentu Médiu-Altu iha 0 0


TRANSFORMA ESTRUTURA EKONOMIA
Moderniza no Diversifika Ekonomia

TOURISMU
AGRIKULTURA

PETROLIFERU

7
KEY SUPPORTING SECTOR: Dezenvolvimentu Infraestrutura no Rekursus Humanus

Potential Inflation Trend

8%
7%

7.5%
7.0%
6.4%


6%

5.9%
5.4%

5%

4.9%

4.3%

4%

3.8%
3.3%

3%
2%
1%

0%
2013

2015

2017

2019

Acceptable inflation range
based on SPD

2021

2023

2025

2027


2029

Potential downward
inflation range
8

1,800

1,753.6

1,600

1,446.5

1,375.7

1,400

1,355.9


$ millions

1,200

1,000

758.2
800
600
400
200
0
2010

2015

2020

2025


2030
9

Financing Government Expenditures, US$ millions
1800
1600
1400
1200
1000
800
600
400
200
0
2010-15

2015-20

Petroleum Fund Withdrawals


2020-25

2025-30

Other Revenue and Financing
10

Nota: Uza dadus Konta Nasional 2004-2010 husi DNE.

11

OBJETIVU: Iha Oportunidades ba ema hotu-hotu ho forma justa no
i kluzi a, o kresi e tu eko o iku e’ebe di â ika o i o adora.

• 93% labarik asesu ona ba kualidade ensinu baziku;
KAPITAL
SOSIAL

EKONOMIA


• Iha ona postu saude ba Suco ho populasaun 1,500 and 2,000;
• Kuaze 55,000 uma harí ona ba ema ki’ak

• Produtividade sétor agrikultura aumenta signifikante, sétor turismu buras no ekspanda ona, no
sétor privadu involve ona iha industria hotu hotu, liu-liu husi empreza ki’ik no médiu.

• Estradas rurais tomak rehabilita ona;

• 75% populasaun rural asesu ona ba be mos;
INFRAESTRUT • Povu tomak hetan ona naroman durante 24 oras no asesu ona ba linha telekomunikasaun;
URA
• Portu ne’ebé iha rehabilita ona.
12

No

Indikadores

Metas
ba 2015

1

Populasaun moris iha linha ki’ak nia okos

14%

2

Labarik ho tinan 5 mai kraik ho todan la to’o

31%

3

Rejistu iha Eskola Primaria

100%

4

Labarik e’ebe maka to’o grau 5

100%

5

Mortalidade labarik tinan 5 ba kraik
(Kada 1,000)