V YBRANÉ MEDZINÁRODNÉ ORGANIZÁCIE
6. V YBRANÉ MEDZINÁRODNÉ ORGANIZÁCIE
6. V YBRANÉ MEDZINÁRODNÉ ORGANIZÁCIE
Prvou svetovou organizáciou kolektívnej bezpečnosti bola Spoločnosť ná- rodov – v Ženeve od 1920, zakladajúca listina obsiahnutá po Versaillských mierových zmluvách. Predpokladalo sa že sa stane univerzálnou organizá- ciou, čo sa nepodarilo (2. svet. vojna) a preto v roku 1946 prišlo k ukončeniu jej činnosti. Majetok a budovy prešiel automaticky na OSN.
Organizácia spojených národov
OSN založená 1945 , ustanovujúca konferencia v San Franciscu prak- ticky od 25. apríla do 26. júna 1945, zúčastnilo sa 50 štátov. Výsledkom rokovaní bolo prijatie základ listiny Charta OSN, ktorá nadobudla platnosť
24. októbra 1945. Faktickú činnosť začala až 20. januára 1946 – uskutočni- lo sa prvé zasadnutie VZ OSN na ktorom boli ustanovené ostatné orgány OSN.
Základný dokument – Charta OSN vo svojej preambule a článku 1 defi- nuje základné ciele a smerovanie OSN. Cieľom je pestovať znášanlivosť
a žiť spolu navzájom v mieri ako dobrý susedia, zjednotiť svoje sily pre za- chovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti, prijať zásady a zaviesť metódy zaručujúce že sa ozbrojené sily budú používané len v spoločnom záujme a bude sa používať medzinárodný mechanizmus na podporu hos- podárskeho a sociálneho povznesenia všetkých národov.
V článku 2 sú zadefinované hlavné zásady ktorými sa majú členské štá- ty riadiť pri snahe o dosiahnutie zadefinovaných cieľov: – zásada zvrchovanej rovnosti – zásada poctivého plnenia záväzkov všetkými člen štátmi OSN – zásada mier urovnávania sporov medzi členskými štátmi – z nepoužitia sily ani hrozby silou proti inému štátu – povinná účasť členských štátov na akciách OSN, ktoré sú organizované
podľa kapitoly 7 Charty – zásada nezasahovania do vnútorných záležitostí členského štátu
V júni 2006 – 192 štátov (bola prijatá Čierna Hora). Nové štáty prijíma VZ na odporúčanie BR OSN. Členom OSN môže byť štát: – zvrchovaný – spôsobilý plniť záväzky plynúce z Charty OSN – mierumilovný
M EDZINÁRODNÉ PRÁVO VEREJNÉ II.
OSN: Valné zhromaždenie (VZ)
Tvoria ho všetky členské štáty, pričom každý štát má jeden hlas. VZ sa stretáva pravidelne na zasadnutiach raz ročne alebo mimoriadne. Zasadnu- tie začína septembri. VZ má veľmi široké kompetencie, prakticky môže rokovať a prijímať rozhodnutia vo všetkých otázkach alebo záležitostiach ktoré sú zadefinované v Charte OSN, okrem prípadov, ktorými sa zaoberá BR OSN.
Otázky udržania medzinárodného mieru a bezpečnosti, regulácie zbro- jenia a odzbrojenia ale aj otázky odstránenia kolonializmu, otázky rozvoja medzinárodnej hospodárskej, sociálnej a kultúrnej spolupráce ale aj o otázkach týkajúcich sa ľudských práv, či kodifikácie medzinárodného práva. K všetkým okruhom tém prijíma VZ odporúčania 23 .
Hlasovanie vo VZ – na prijatie odporúčania je potrebná 2/3 väčšina prítomných hlasujúcich členov, ale vzhľadom na to že je snaha zvyšovať silu, pristupuje sa k tomu že sa prijímajú odporúčania konsenzom. Okrem odporúčaní môže prijímať deklarácie (1-2 ročne). Deklarácia – VZ slávnost- ne potvrdí existenciu napr. platných zásad MP. Má významné kompetencie týkajúce sa voľby nestálych členov BR alebo členov Hospodárskej
a sociálnej rady. Spolu s BR volí sudcov MSD. Na odporúčanie BR zároveň menuje generálneho tajomníka. Takisto schvaľuje rozpočet a prípadne stanoví výšku príspevkov pre jednotlivých členov. Kontroluje finančné hospodárenie OSN.
Buď na odporúčanie BR môže zbaviť výkonu členských práv niektorého z členov (v prípade ak podniklo voči nemu preventívnu alebo donucovaciu akciu), VZ tiež môže rozhodnúť o vylúčení svojho člena z dôvodu nepretrži- tého alebo sústavného porušovania Charty OSN
VZ o dôležitých otázkach rozhoduje 2/3 väčšinou, o procedurálnych otázkach jednoduchou väčšinou. Aby bolo VZ uznášania schopné, je po- trebná prítomnosť nadpolovičnej väčšine zástupcov členských štátov. VZ si na svoju činnosť môže zriaďovať aj ďalšie pomocné orgány a komisie (napr. Komisia pre medzinárodné právo, Komisia pre právo medzinárodné- ho obchodu, Inštitút OSN pre výcvik a výskum, Konferencia OSN pre ob- chod a rozvoj ale aj Detský fond OSN). Schôdze VZ sú verejné, iba v prípade
23 odporúčania nie sú právne záväzné ale ak sú prijaté väčšinou majú skôr morálnu
a politickú váhu
6. V YBRANÉ MEDZINÁRODNÉ ORGANIZÁCIE
rozhodnutia že prerokovávaný bod, alebo z vážnych dôvodov je potrené aby časť zasadnutia bola neverejná v tom prípade je zasadnutie neverejné.
Tajné hlasovanie je prípustné len v prípadoch ak sa hlasuje o personálnych otázkach.
Pracovné / rokovacie jazyky (6): angličtina, ruština, španielčina, čínšti- na, francúzština.
OSN: Bezpečnostná rada (BR)
Je ďalším hlavným orgánom OSN, podľa Charty má primárnu zodpo- vednosť za udržanie medzinárodného mieru a bezpečnosti. BR je organi- zovaná ako malý, flexibilný a efektívny orgán vybavený rozsiahlymi prá- vomocami s cieľom zabezpečiť rýchlu a účinnú akcieschopnosť OSN.
V prípade že si to bude vyžadovať medzinárodná situácia. BR má 15 členov.
5 stálych členov (Čína, USA, Ruská federácia, Veľká Británia, Británia, Fran- cúzsko). Nestály členovia (10) sú volené na dvojročné obdobie, každý rok sa obmení 5 členov.
Základným poslaním BR je prerokovávať medzinárodné spory a riešiť situácie pri ktorých hrozí že príde k ohrozeniu medzinárodného mieru a bezpečnosti. V týchto prípadoch BR odporučí vhodný spôsob alebo pro- striedky mierového urovnania sporu. Sú prípady kedy BR rozhodla o vyslaní osobitných mierových jednotiek (napr.: bývalá Juhoslávia), ktorých úlohou bolo udržanie alebo obnovenie mieru. Môže prijať rozhodnutie
24 o 25 vojenských a nevojenských akciách ktoré smerujú voči štátu ktorý porušil základné zásady zadefinované v Charte a teda porušil bezpečnosť
alebo medzinárodný mier. Pôvodným zámerom bolo zavedenie povinnosti zúčastniť sa na ozbrojených akciách – malo byť dosiahnuté osobitnými dohodami medzi BR a členským štátom, ale takéto zmluvy neboli doteraz prijaté.
Na rozdiel od VZ vykonáva svoje funkcie nepretržite, každý člen je teda povinný mať trvalé zastúpenie pri OSN, schôdze zvoláva predseda na po- žiadanie niektorých z členov alebo generálneho tajomníka alebo VZ. Každé
24 vojenské akcie – prostredníctvom leteckých, námorných alebo pozemných vo- jenských síl, pre členské štáty budú záväzné
25 nevojenské akcie – prerušenie hospodárskych stykoch, železničných, námor- ných, leteckých telegrafných spojení, ako aj prerušenie diplomatických stykov atď.
M EDZINÁRODNÉ PRÁVO VEREJNÉ II. zasadnutie (schôdzu) riadi predseda, respektíve členovia Rady, ktoré sa
pravidelne v mesačných intervaloch podľa anglickej abecedy abecedne striedajú.
Rozhodnutia BR sú prijímané ako uznesenia. Uznesenia sú schvaľované hlasovaním, každý člen má jeden hlas. V procedurálnych otázkach BR roz- hoduje kladnými hlasmi ktorýchkoľvek deviatich členov. A v prípade ostat- ných otázok je potrebných 9 hlasov (z toho ale musí byť všetkých 5 stálych členov – zásada jednomyseľnosti stálych členov). Sporné bolo či neprítom- nosť respektíve zdržanie sa možno charakterizovať ako právo veta, prax ukazuje že je akceptovateľné hlasovanie aj v prípade ak sa jeden zo stálych členov sa nezúčastní (alebo zdrží).
Pracovné / rokovacie jazyky obdobné ako pri VZ (6): angličtina, ruština, španielčina, čínština, francúzština.
OSN: Hospodárska a sociálna rada
Jeden z hlavných orgánov OSN, ktorý má širokú pôsobnosť. Pod vede- ním OSN koordinuje hospodársku, sociálnu humanitárnu a kultúrnu čin- nosť členských štátov OSN ich orgánov a odborných organizácií. Je povo- laná aby vypracovala štúdie a správy a následne odporúčania vo vyššie uvedených oblastiach všetkým členským krajinám. Je oprávnená zvolávať medz inárodné konferencie a pripravovať návrhy zmlúv (v oblastiach jej kompetencie).
Skladá sa z 54 členov (54 členských štátov). Členovia volený VZ OSN na trojročné funkčné obdobie a každý rok sa volí vždy 1/3 členov, pri voľbe sa dodržiava zásada spravodlivého zemepisného zastúpenia (Afrika 14, Ázia
11, Latinská Amerika 10, Východná Európa 6, Západné štáty a ostatné 13 členov). Zasadá 2 krát do roka, všetky uznesenia schvaľuje väčšinou hlasou, každý člen má jeden hlas. Má pomerne široký rozsah pôsobnosti, z toho dôvodu zriaďuje ďalšie pomocné orgány. Napr. založila:
– 6 komisií (Komisia pre sociálny rozvoj, Komisia pre ľudské práva, Komisia
pre práva žien, Komisia pre narkotiká, Štatistická komisia) – 5 regionálnych komisií (Hospodárska komisia pre Afriku / Európu / Latinskú
Ameriku / Západnú Áziu, Hospodárska a sociálna komisia pre Áziu a Pacifik)
6. V YBRANÉ MEDZINÁRODNÉ ORGANIZÁCIE
– 4 stále výbory (Výbor pre program a koordináciu, Výbor pre prírodné zdroje, Výbor pre mimovládne organizácie, Výbor pre rokovanie s medzivládnymi organizáciami)
– 2 komisie (Komisia pre nadnárodné spoločnosti, Komisia pre ľudské obydlia)
OSN: Medzinárodný súdny dvor
Sudcov MSD menuje VZ OSN na odporúčanie BR. Je hlavným súdnym orgánom OSN, ktorý rozhoduje spory medzi členskými štátmi a podáva VZ
a BR právne posudky v otázkach súvisiacich s ich činnosťou. Okrem toho že podáva posudky, funguje aj ako hlavný súdny orgán OSN a rozhoduje spory medzi členskými štátmi.
Viď staršie
OSN: Sekretariát OSN
Skladá sa z generálneho tajomníka 26 a personálu OSN ktorý dohromady (v ústredí aj jednotlivých úradoch aj v teréne cca 9 000 zamestnancov).
Gen erálneho tajomníka menuje VZ OSN na odporúčanie BR, funkčné ob- dobie 5 ročné. Je hlavným správnym úradníkom OSN. Samotný generálny tajomník podáva výročné správy o činnosti OSN na zasadaní VZ. Je zodpo- vedný za zostavenie programu VZ. Spravuje financie OSN a je zodpovedný za dodržiavanie rozpočtu OSN. Do jeho kompetencie patrí tiež registrácia
a publikácia medzinárodných zmlúv a dohôd ktoré uzavreli členské štáty a) navzájom b) s OSN c) s ďalšími ňou zriadenými organizáciami.
Generálny tajomník a ostatný pracovníci nesmú prijímať žiadne pokyny ani odporúčania od členských štátov, sú zodpovedný výlučne OSN a musia sa správať v súlade so svojím postavením medzinárodných funkcionárov
a úradníkov. Aj Charta OSN priznáva generálnemu tajomníkovi
a zamestnancom OSN výsady a imunity nevyhnutne potrebné k nezávislému výkonu ich funkcií, ktoré súvisia š činnosťou OSN. Aj sama OSN používa na území členských štátov rad výsad a imunít ktoré sú po- trebné k dosiahnutiu cieľov uvedených v Charte.
26 bol zvyk zvoliť generálneho tajomníka z rozvojových krajín alebo z hnutia nezú- častnených, doteraz nebol z východoeurópskej skupiny. Dnes Pan Kin Mun z Južnej
Kórei
M EDZINÁRODNÉ PRÁVO VEREJNÉ II.
Sídlo OSN
V New Yorku; časť sídli aj v Ženeve a vo Viedni. MSD sídli v Haagu.
Európska únia
7. 2. 1992 v Maastrichi podpísaná zmluva o EÚ. Podpísalo ju 12 štátov, platnosť nadobudla po ratifikáciách 1. novembra 1993. Dovtedajšie spolo- čenstvá (EHS, Euratom, ESUO) podpisom zmluvy nezanikli naopak ako keby sa pretransformovali a vytvorili takzvaný prvý pilier. Maastrichská zmluva je kľúčová z pohľadu Európskej integrácie – prvýkrát hovoríme už o politickej integrácii. Únia začala predstavovať integračné zoskupenie vyššieho stupňa – prepojenie politickej, ekonomickej a menovej únie. EÚ nemá právnu subjektivitu, naopak majú ju európske spoločenstvá. Typická pre ne je nadštátnosť – odovzdanie časti svojej zvrchovanosti Európskym spoločenstvám. Túto nadštátnosť chápeme v tom zmysle, že vôľa niekto- rých jej orgánov sa tvorí nezávisle od členských štátov. Komisia, Rada, Súd- ny dvor, Účtovný dvor.
právo EÚ
komunitárny
JHA pilier
SZBP
spolupráca ZES
spoločná zahra-
ničná
v oblasti justície
a bezpečnostná
a vnútorných vecí
zmluvy MPV
Najmarkantnejšie vidíme nadštátnosť v legislatívnom procese, v prijímaní rozhodnutí ktoré sú priamo záväzné voči FO/PO v členských štátoch. Najvýraznejšie pri prijímaní nariadení ktoré majú všeobecnú zá- väznosť, sú všeobecne záväzné vo všetkých svojich častiach, sú bezpros- tredne použiteľné v každom členskom štáte. Priamo zaväzujú členské štáty
6. V YBRANÉ MEDZINÁRODNÉ ORGANIZÁCIE
ale zároveň zaväzujú aj jednotlivé vnútroštátne subjekty. Poznáme ešte
27 smernice 28 a rozhodnutia . – spolupráca v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí, neskôr III. piler
na základe Amsterdamskej zmluvy (1997) prišlo k presunu niektorých poli- tík z 3 do 1 – komunitárneho – napr. spoločná azylová, vízová politika, pri- sťahovalecká politika a iné politiky. Tretí pilier sa premenoval na pilier poli- cajnej a súdnej spolupráce v trestných veciach.
Orgány Európskej únie
– Európska rada – Európsky parlament – Rada – Komisia – Súdny dvor – Účtovný dvor
Európska rada
Najvyšším orgánom EÚ je Európska rada – predsedovia a hlavy člen- ských štátov EÚ. Zároveň do Európskej rady patrí aj predseda Komisie. Tento orgán sa stretáva minimálne 2 krát do roka. Rozhoduje o najzávažnejších otázkach týkajúcich sa EÚ a ponúka smerovanie EÚ do budúcnosti. Predsedom Európskej rady je predseda vlády toho štátu, ktorý predseda Rade ministrov alebo Rade EÚ.
Európsky parlament
Európsky parlament sa skladá zo zástupcov ľudu združených v spoločenstvách, jeho účelom, poslaním je chrániť záujmy obyvateľov členských štátov únie 785 poslancov. Volený hlasovaním občanov EÚ, v každom členskom štáte priamo volený. EP zasadá v Štrasburgu
a mimoriadne v Luxemburgu. EP má 3 základné právomoci:
27 záväznosť čo do cieľa, forma ako sa cieľ dosiahne sa necháva na úvahe členské- ho štátu
28 záväzné vo všetkých častiach ale len pre toho, komu sú určené
M EDZINÁRODNÉ PRÁVO VEREJNÉ II. – legislatívna (s Radou sa zúčastňuje na procese prijímania, nemá však
legislatívnu iniciatívu, tú má výlučne Komisia) – rozpočtová – kontrolná
Rada Európskej únie
Rada EÚ je vnímaná ako orgán ktorý zastupuje záujmy jednotlivých členských štátov EÚ (naopak Komisia výlučne záujmy EÚ ako Spoločen- stva) . Skladá sa z 1 zástupcu každého členského štátu na ministerskej úrovni, ktorý je splnomocnený zaväzovať alebo prijímať záväzky pre svoju vládu. Predsedníctvo postupne vykonáva každý členský štát po dobu 6 mesiacov podľa poradia, ktoré je jednomyseľne schválené Radou. Sídlom Rady je Brusel, iba v apríli a v júni a októbri zasadajú v Luxemburgu. Rada sa uznáša väčšinou svojich hlasov, iba v určitých otázkach ktoré sú zadefi- nované v zmluve o ES rozhoduje kvalifikovanou väčšinou (každý členský štát má inú váhu, SR = 7).
Právomoci zadefinované v čl. 202 ZES má legislatívnu právomoc – n návrh Komisie prijíma nariadenia, smernice, rozhodnutia alebo odporúča- nia. Túto právomoc vykonáva spolu s EP. Uzatvára medzinárodné zmluvy
a rozhoduje o pri jatí nových členov podľa čl. 48 ZEÚ.
Európska komisia
Európska komisia sa skladá z predsedu a eurokomisárov, každá krajina
1 komisára, vyberaný podľa svojich schopností tak aby sa stali zárukou nezávislosti (Komisia je nadštátny orgán chráni spoločné záujmy EU). Člen komisie výlučne štátny občan členského štátu. Členovia komisie sú meno- vaný na 5 ročné obdobie, po uplynutí môžu byť menovaný opakovane. Komisia sa uznáva väčšinou hlasov za jej základnú právomoc sa považuje kontrolná právomoc. V oblasti legislatívy má právo robiť iniciatívne legisla- tívne návrhy, podáva Rade návrhy nariadení, smerníc, rozhodnutí alebo odporúčaní.
Komisi a má tiež výkonnú právomoc – zabezpečuje na základe rozhod- nutia, poverenia Radou EÚ, ktorá poverí Komisiu buď vydávaním IPA alebo vydávaním sekundárnych nariadení alebo smerníc, ktoré sú vykonávacími predpismi k primárnym aktom Rady.
6. V YBRANÉ MEDZINÁRODNÉ ORGANIZÁCIE
poznámka 29
Súdny dvor
Viď EP
Poručenská rada pri OSN
Opodstatnenie mal do 1994. Na začiatku v roku 1945 bolo
11 poručenských území. Jej výkon činnosti bol pozastavený.
Rada Európy
Regionálna organizácia. Sídlo v Štrasburgu. Orgány: – Európsky súd pre ľudské práva – Výbor ministrov – Parlamentné zhromaždenie RE – Sekretariát – Kongres miestnych a regionálnych samospráv –
konzultačný orgán zložený z volených predstaviteľov – Rozvojová banka – 1956, najstaršia európska fi- nančná inštitúcia
46 členských štátov. Za SR JuDr. Ján Šikuta (predtým bol právnym poradcom UNHCR). Hlavné ciele Rady Európy: – ochrana ľudských práv a posilňovanie demokracie
Stredoeurópska iniciatíva
Vznikla na základe myšlienky 1989 v Budapešti ako iniciatíva štyroch (Rakúsko, Taliansko, Maďarsko a Zväzová republika Ju- hoslávia. 1990 – Československo *pentagonála+, 1991 Poľsko *hexagonála+, 1992 Slovinsko, Chorvátska, Bosna a Hercegovina premenovaná na SEI.
Nie medzinárodná organizácia, ale jedna z foriem medziná- rodnej spolupráce. Najvyššou úrovňou schôdzky predsedov vlád
29 Bulharsko dostalo ochranu spotrebiteľa, Rumunsko multijazyčnosť
30 doplnené na seminári 2. 4. 2007
M EDZINÁRODNÉ PRÁVO VEREJNÉ II.
v septembri a ministrov zahraničných vecí každoročne na jar. Výkonnou zložkou sú zasadnutia výboru národných koordináto- rov, ktoré sa schádzajú medzi dvoma stretnutiami na jar a na jeseň, V Terste výkonný sekretariát. SR predsedalo v roku 2005, pracuje na základe 16 stálych pracovných skupín (boj proti or-
g anizovanému zločinu, životné prostredie, turistika, poľnohos- po dárstvo, národnostné menšiny)
OECD - Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj
sídli v Paríži dosiahnutie trvalého ekonomického rastu a zamestnanosti, podporo-
vať ekonomický a sociálny blahobyt členských krajín, prispievať k roz- voju svetového hospodárstva, prispievať k rozšíreniu svetového ob- chodu
podmienky: dodržiavanie demokratických princípov a trhovej ekono- miky, kompatibilita legislatívy členských krajín s dokumentmi OECD – súbor rozhodnutí a odporúčaní a ostatných dokumentov OECD, ratifi- kácia zmluvy a výsadách a imunitách pre OECD
najvyšší orgán: Rada OECD – na úrovni veľvyslancov počet členov je 30
OBSE - Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe
sídli vo Viedni aj v Haagu; vo Varšave – Úrad OBSE pre demokratické inštitúcie a LP predtým KBSE základné ciele: vzájomnou spoluprácou udržať mier a bezpečnosť v
oblasti.... rešpektovanie LP a základných slobôd, dodržiavanie princípu právneho štátu, sociálna spravodlivosť, ochrana ŽP
počet členov: 55 úradné jazyky: angličtina, francúzština, španielčina, nemčina, talianči-
na, ruština
6. V YBRANÉ MEDZINÁRODNÉ ORGANIZÁCIE
Liga arabských štátov
= regionálna organizácia arabských štátov (s vylúčením Izraela, kt do tohto regiónu patrí) a súčasne organizácia kolektívnej sebaobrany. Zakla-
da júca listina: Pakt bola uzavretá v Káhire 22.3.1945 +
2. dokument z r 1950 zmluva o spoločnej obrane a hospodárskej spo- lupráci medzi členmi Ligy. Zakladajúci členovi: Egypt, Irak, Jemen, Jordánsko, Libanon, Saudská Arábia, Sýria. Liga má 22 členov. Cieľ: koordinácia politickej činnosti, zabezpečiť nezávislosť
a suverenitu... Orgány: Arabská konferencia na najvyššej úrovni – najzávažnejšie otázky Rada – zástupcovia všetkých čl. štátov, uskutočňuje ciele, 2x ročne,
jednomyseľné prijímanie rozhodnutí + záväzné! Uznesenia sú záväzné len pre tých, kt za ne hlasovali, o vnútorných otázkach rozhoduje väčšinou.
Rada spoločnej obrany – zložená z MZV a Ministrov obrany, uznesenia
prijaté 2/3 väčšinou sú záväzné pre všetkých. Vedľa nej funguje:
Stála vojenská misia pre bezpečnostné a vojenské záležitosti odborné ministerské výbory sú zložené z príslušných ministrov, môžu
prijímať doporučenia. Výbory pre otázky: hospodárske a finančné komunikácií kultúrne štátneho občianstva, cestovných pasov, víz, vykonávania rozsudkov a
extradície sociálne týkajúce sa zdravotníctva
generálny sekretariát
Sídlo Ligy je v Káhire. V dobe suspendovania čl. práv Egyptu (uzavrel mier s Izraelom ) bolo presunuté do Tunisu. Pakt Ligy je uzavretý bez ča- sového obmedzenia, každý môže vystúpiť.
M EDZINÁRODNÉ PRÁVO VEREJNÉ II.
Rada vzájomnej hospodárskej pomoci
Zakladajúci členovia: Bulharsko, ČSR, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, ZSSR. + Albánsko, NDR, Mongolská ľudová republika, Kuba, vietnamská re- publika, pridružené: Juhoslávska republika. Cieľ: zjednocovanie a koordinácia hospodárskej spolupráce a rozvoj so- cialistickej ekonomickej spolupráce. Orgány: Rada, Výkonný výbor, špecializované výbory, sekretariát; Síd- lo: Moskva. Rozpustená: 28.6.1991.
Organizácia Africkej jednoty (teraz Africká únia)
1963, od 2002 ako Africká únia členom bol aj Tunis, ktorý na protest proti prijatiu Západnej Sahary
ustúpil ciele: podpora jednoty a solidarity afrických krajín, koordinácia v rámci Afriky a svet
a, vlastná zodpovednosť pri riešení konfliktov na území členských štátov 55 členov hlavné orgány: Zhromaždenie hláv štátov a šéfov vlád (2/3 väčšinou),
Výkonná rada ministrov zahraničia (2x ročne), Výbor stálych zástupcov (v Abis Abebe), Rada pre mier a be zpečnosť
NATO
Organizácia Severoatlantickej zmluvy 4.4.1949 – Washington - Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Holandsko, Is-
land, Luxembursko, Kanada, Nórsko, Portugalsko, Taliansko USA, VB
1952 – pristúpené Grécko a Turecko 1955 – Nemecko 1982 – Španielsko 1999 – Česko, Poľsko, Maďarsko 29.3.2004 – SR, Slovinsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko, Rumunsko, Bul-
harsko Washingtonská rada – NAC – raz do roka, ministri obrany členských krajín
6. V YBRANÉ MEDZINÁRODNÉ ORGANIZÁCIE
v roku 1955 založená Varšavská zmluva ako protipól NATO 1967 – nová centrála v Bruseli 1979 – rozhodnutie umiestniť jadrové hlavice Pershing II 1985 – mimoriadny summit NATO – prezident USA informoval
o stretnutí s Gorbačovom – likvidácia striel stredného doletu a zníýenie jadrových striel o 50%
NATO súhlasilo v roku 1975 so vznikom OBSE po páde železej opony sa zintenzívnila spolupráca medzi oboma stra-
nami – 1991 – ministri ČSFR, Maďarska a Poľska deklarovali záujem o vstup do NATO, následne zasadalo inauguračné zasadanie NATO aj so štátmi „východného bloku“
1994 – podpísaný Program vojenskej spolupráce medzi Ruskom
a NATOm 1995 – rozhodnutie o rozšírení aliancie – dovŕšené v rokoch 1999
a 2004
operácie: 24.2.1991 – po napadnutí Kuvajtu Irakom – nasadenie armá- dy členských štátov - 1999 – bombardovanie Kosova záväzky – 1.chrániť hodnoty euroatlantickej civilizácie
2. preferovanie mierového riešenia sporov
3. rozvíjať slobodné inštitúcie, stabilitu a prosperitu krajiny
4. podpora vzájomnej medzinárodnej hospodárskej spolupráce
5. udržiavanie primeranej obrany krajiny
6. pomoc v prípade ozbrojeného útoku na člena aliancie
7. jednoznačná medzinárodná orientácia – členská krajina nebude tajne budovať iné aliančné zväzky v rozpore so Severoatlantickou zmluvou
Posudok MSD vo veci právnych následkov pokračujúcej prí- tomnosti JAR v Namíbii
Posudok podal súdny dvor na základe otázky vznesenej BR OSN.
V Posudku sa MSD vyslovil, že (1) pokračujúca prítomnosť JAR v Namíbii je ilegálna. JAR má povinnosť stiahnuť svoju administratívu z Namíbie okamžite.
A teda skončiť okupovanie tohto územia. (2) štáty OSN majú povinnosť uznať nelegálnosť prítomnosti JAR a neplatnosť aktov, ktoré vykonala v mene Namí-
bie. A zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by vyjadrovalo podporu legalite tejto okupácie.